Ráno sme mali budík 6:00 spali sme pred Slovnaftkou v Tatrách, benzínkou ak by niekto netušil, čo to znamená. Ale náhodou musím priznať, nebolo to vôbec zlé. Po ruke sme mali WC, čistú vodu a horúcu kávu. To veľmi oceníte, ak budete mať tieto 3 veci hneď po ruke. Vonku bola väčšia zima ako deň pred Vianocami, ale to nám vôbec nevadilo, pretože sme mali krásne nakúrené v aute. V noci neskutočne fúkalo, vonku by nás odfúklo späť na Oravu, tak sme boli radi, že sme v aute. Jediná moja hlúposť, že som šla spať dozadu a Martin si sklopil prednú sedačku. On sa vyspal perfektne a mne tŕpli nohy tak silo, až som sa zobúdzala od bolesti. Celý čas som ich mala totižto skrčené. A včerajšia turistika tomu tiež "nepridala" a ja som šla v nevychodených topánkach ( aspoň že boli nepremokavé ).
Pri rannej káve sme "dumali" kam ísť ďalej ( kedže sme nemali žiaden plán - čo sa na mňa vôbec nepodobá ). V ponuke bolo - ostať v Tatrách a ísť na turistiku k vodopádom alebo Slovenský raj, kde sme už síce boli, ale samozrejme sme nevideli všetko a prespali by sme na pionierskej chate, ktorú nám odporučila známa ( vraj je to nič moc pre náročných, ale dostanete čistú posteľ, je tam sprcha a môžte tam byť so psom ) alebo pokračovať v ceste smer Levoča a Domaša.
Po dramatickom včerajšom dni a chladnej prebdenej noci nás navigácia viedla na sám veľký východ Slovenska.
O pár hodín neskôr sme vystúpili pred Lidlom v Levoči. Parkovanie zdarma - malý TIP ak sa chystáte na trip s autom, kašlite na centrum a platenie. Obchodný dom, Lidl, Tesco vždy sa nájde niečo, pred čím môžte zadarmo zaparkovať, ak viete, že tam nebudete stáť celé hodiny ( parkovné sme za celý týždeň platili len 2x - raz v Tatrách pri Štrbskom plese a druhý pri Domici - jaskyni ).
Levoču sme si len v rýchlosti zbehli, pretože všetko bolo takmer zavreté. Ticho v uličkách nás ale vtiahlo do milej atmosféry, ktorá sa odohrávala v centre.
Pán kamionista vyplácal pokutu policajtovi, staršie dámy zametali ulicu, pani poštárka netrpezlivo roznášala čerstvé správy v listoch a veselá pani vykladala voňavú zeleninu na tržnici, od ktorej sme si nakoniec kúpili malý domáci melón zo záhradky a zjedli na posedenie. Ten melón nás nakopol ako elixír života. Po toľkých wifonkách a umelých éčkach to bol masívny prílev energie. Plní elánu a chuti sme opäť vyrazili smerom na východ.
Po ceste sme videli Spišský hrad, okolo ktorého sme sa len prešli dookola ( ak ste tam neboli, parkovať sa dá dolu pod plateným parkoviskom pri Jednote ZADARMO a vstup na hrad je 8€, vraj to stálo 5€ ale zdvihli to na 8€ ?? ) ktovie prečo.
Pred hradom je Spišská kapitula a je to tam veľmi pekné. Ak by vás zaujímalo vstup je zadarmo.
Pred kapitulou bol starý kostolík na kopci a bolo tam kopec ľudí, takže to pravdepodobne stálo zato, ale my sme mali naozaj naponáhlo a čakalo nás ešte 100 km čo znamenalo, že sme pokračovali v ceste.
Poobede sme dorazili na Domašu. Náš prvý kemp, odkedy sme na cestách. Na odporúčanie Martinovho kamaráta sme boli ubytovaní v kempe Monica Camp&Glamp. Mali sme výhľad na vodu a večerný západ slnka. WC bolo krásne čisté a nové. Sprchy sa otvárali ráno a večer a vždy boli riadne vyumývané. Bol tam aj malý bufet, skvelé pivo, volejbalové ihrisko a voda teplá, takže sa dalo poriadne vykúpať aj v Domaši. Najviac som sa však tešila na sprchu, tú som mala naposledy doma a verte mi, že ak chodíte celý deň, raz v teple potom v daždi, jednoducho neľutujeme, že ste zaplatili dve noci v kempe. Mimochodom za jednú noc nás to vyšlo 9€ za všetko ( 2x osoby, auto, stan a WC+Sprchy+WIFI na ktorej som bola asi 10 minút ;) ) dokopy sme zaplatili 18€ za dve noci, myslím si, že za to všetko a za tú teplú sprchu ... áno stálo to zato.
Sme stále v tom istom dni, 3.7.2018 - ak by ste sa trošku strácali. Podvečer sme si vyšľapali kopec k neďalekej zrúcanine hradu s menom Čičva. To je snáď najkrajší názov hradu aký som kedy počula a priznám sa, že do dňa 3.7.2018 som nemala ani páru, že niečo také stojí na Slovensku. Zrúcanina hradu a jej okolie je krásne upravené vdaka dobrovoľníkom, ktorí to chytili do vlastných rúk ( tak to bohužiaľ na Slovensku asi chodí, ak by sa toho nikto nechytil v rámci svojho voľného času a vlastnej iniciatívy, asi by sa to tam rozpadlo na kameň ). Okolo hradu vedie náučný chodník, ktorý vás dovedie až na sám vrchol zrúcaných veží. Počas nášho výletu som zistila, že ma najviac fascinujú staré hrady a zrúcaniny, úplne ma pohltia a ja nasajem energiu starovekej histórie. No späť k Čičve, pretože táto návšteva bola obohatená aj o zaujímavé suveníry. Našli sme tam pošliapané staré zelené glazúrované črepy a predtým, ako nás začnete nenávidieť, že sme si ich zobrali, berte na vedomie, že tých črepov tam musí byť minimálne plné vrecia a len zlomok z toho sa reálne použije - len tie, z ktorých poskladajú vázu alebo aspoň časť reliéfnej dlaždice či hlinenej misy. A áno zobrali sme si to so sebou, skončilo by to na kope kamenia, tak mám doma aspoň úlomok z 500 ročnej misky. Už ma môžte dosúdiť.
Ale napríklad na Divíne sme našli veľký úlomok glazúrovanej zelenej dlaždice, tak sme ju nechali dobrovoľníkom na drevenom stole, ktorý mali schovaný pod kamennou klenbou. Ale celkovo nás hrad Čičva úplne pohltil a my s Martinom, ked niečo nájdeme, sme ako malé deti a beháme a skúmame a googlime čo to je, a ako to je. Najradšej by sme tam ostali a pomáhali tým ľudom to tam celé prekopať a nájsť čo najviac predmetov a získavať informácie o tom, ako sa tam žilo.
Skutočne fascinujúce, už len preto tam musíte ísť.
HRAD ČIČVA
chodník smerom k hradu - vstup je zadarmo je to zrúcanina hradu
Prosím, ak sa tam chystáte neničte to ani tam nerobte zbytočný bordel, tí ľudia sa tam naozaj snažia udržiavať to a robia to zadarmo v rámci voľného času.
VSTUP JE MIMOCHODOM NA VLASTNÉ RIZIKO :)
A je tu koniec dňa a ja ležím v stane a pozerám sa na tú červenú oblohu, ktorú zalialo slnko. Hotová dovolenka, to by človek ani nečakal - ani tak veľa nežiadal od tohto jednoduchého výletu po Slovensku. Ako málo stačí človeku ku šťastiu, teplá voda, žiaden internet a západ slnka. Nuž neviem, či je to tak málo, dnes je to už asi veľa. Inak blízko tu pri kempe je jazero Morské oko, hodina cesty autom ( skoro už pri Ukrajine ), Čierny les - je to prales na Slovensku, neťažia sa tam stromy a všetko je pôvodné, celé roky. Žijú tam zubry a medvede a je to vraj pekná divočina. No a v Medzilaborciach je múzeum Andyho Warhola - chápete ?
Verím, že nám zajtrajšok prinesie samé milé spomienky, tak ako dnešok.
s láskou
Vali
