“Môj dedo ho dostal ako dar, z kostola za výpomoc. Kostol bol postavený v roku 1870, ale odkedy je tam stôl, to Vám neviem povedať. Mali ho brať do Zákamenného, vraj tam budú staviať skanzen, ale pozastavili im dotácie a tak mi volali späť, aby som ho skúsil predať. Ja nemám vzťah k takýmto nábytkom, ale ak ho opravíte, pošlite mi fotku.” Tu sa končí a opäť začína písať história nášho nového stola.

Občas, keď sa nudím - čiže rozumejte tak minútové chvíľky počas roka, si prezerám starožitné nábytky a staré domy na predaj na bazoši. Kochám sa, aké sú krásne a že raz by som si aj ja také kúpila. Tak som našla aj tento stôl, ktorý mi bol schválený ako - náš prvý nábytok do ( svojeho ).

Prvý nábytok - storočná starožitnosť. Mám dojem, že moje túžobné prezeranie si bazárových kúskov začína naberať na realite.

Stôl sme kúpili a doviezli domov. Bol zaprášený, špinavý, vrch písacej dosky mal prasknutý. Vo vnútri boli pavučiny, klince a staré rámy. Nohy mal odštiepené a dofŕkané od farby. Pustili sme sa do kompletnej reštaurácie nábytku, kúpili tmel na drevo, farbu, šmirglovacie papiere, štetce, lepidlo na drevo a farbu. Požičali sme si zvárače na dosky, aby sme zlepili dieru v stole. Od čistenia, brúsenia, lepenia, tmelenia dier až po farbenie nám trvala oprava stola 4 takmer celé dni.

Moja prvotná predstava bola taká, že nafarbíme spodok na bielo a písaciu dosku ponecháme tmavú. Trošku som sa bála výsledného efektu a tak sme zvolili pôvodnú farbu, aká bola kedysi dávno použitá na stôl. Ktovie, ako by vyzeral, keby sme sa nebáli riskovať.

Výsledný efekt nie je kompletný, totižto ak sa nám podarí, plánovali sme opraviť zámku a kúpiť starožitný kľúč na zamykanie šuflíka.

Čo poviete na výsledný efekt ?