Jeden verí na osud, druhý zas na náhodu. Ja verím, že osud bez náhody nemôže jestvovať, tak ako náhoda bez osudu. Ako by bolo inak možné, že som si vybrala bez zmyslu a rozmyslu dve knihy, ktoré ako by dopĺňali jedna na druhú ?
Abysntovky, ako ich familiárne nazývajú milovníci reportážnych literárnych diel od vydavateľstva Absynt, sú bezkonkurenčnými srdcovkami.
Ja mám ešte dnes pred očami moju prvú knihu od Abysntu. Bolo to reportážne dielo od Martina Pollacka - Americký cisár. Zobrala som si ju so sebou do Holandska, kam sme vycestovali za prácou. V tom čase som ešte netušila, že budem zažívať takmer autentické hororové scény opísané v reportáži od Pollacka. V knihe opísal masový útek z bývalého Rakúsko - Uhorska do Ameriky a "mafiánske" praktiky vtedajších pracovných agentúr, ktoré boli ich sprostredkovateľmi. Pamätám sa na ten moment, keď sme sa konečne dostali z toho hnusného domu, plného všakovakých nadrogovaných ľudí, keď sme sa konečne dostali preč z tej otrasnej otrockej fabriky. Nekonečné hodiny strávené vybavovaním úteku z toho miesta. Vypočuli sme si nadávky, vyhrážky a vydierania. Nebyť našej duchaprítomnosti a zdravého rozumu, ošklbali by nás aj o posledné centy. Moment, kedy sme odtiaľ utiekli boli najkrajšími chvíľami v mojom živote. Čakalo nás dlhých 16 hodín cesty domov a ja som vtedy otvorila prvýkrát knihu od Absyntu. Nabehli mi zimomriavky po celom tele. Hltala som slovo za slovom a prevracala stránku za stránkou neveriac svojim očiam. Čítam svoj vlastný príbeh ? Predsa tieto zverstvá zažívali ľudia pred viac ako 100 rokmi a ja som ich zažívala pred niekoľkými hodinami ? Bolo to presne v roku 2017.
Reportážne diela od Absyntu nie sú ani náhodou ľahkými letnými čítaniami. Absyntovky opisujú skutočných ľudí s reálnymi príbehmi, v ktorých možno nájdete aj ten svoj.
Moje osudové diela boli "Vitajte v raji" od Jennie Dielemans a "Povedal mi veštec" od Tiziano Terzani.
S najväčšou úprimnosťou vám napíšem, prečo práve tieto dve knihy. "Vitajte v raji" mi prišla tematická, kedže som v tom čase pricestovala z Egypta. Už tam som sa často zamýšľala nad tým, čo všetko stojí za našou dokonalou dovolenkou. Čo všetko sa skrýva za zatvorenými dverami nablískaného hotela all inclusive. Cestovný ruch, cestovné agentúry, hotel all inclusive, zdvorilé úsmevy miestnych obyvateľov. Je skutočne všetko také krásne a ružové, ako sa na prvý pohľad zdá ? Jennie vycestovala do najobľúbenejších dovolenkových destinácií v ktorých nechýbalo milované Thajsko alebo obletované Kanárske ostrovy. Otvára skrytú Pandorinu skrinku cestovného ruchu. Ľudia, ktorí pracujú pre nás dovolenkárov, často nedokážu zo zarobených financií ani len uživiť vlastné rodiny. Oblasti, kam cestuje sú zdevastované a prispôsobené našim vykresleným predstavám ideálnej rodinnej dovolenky. Dopyt po oddychu vytvoril mnohým ľudom pracovné miesta, to je fakt. Nevyvracia ani to, aby ľudia oddychovali a cestovali. Jennie sa pokúša poukázať na masové otroctvo cestovného priemyslu. Na biedu a bolesť, ktorá stojí za našou dovolenkou.
Druhú knihu som si vybrala podľa obalu, pekný však ?
Vôbec som nečítala obsah, recenzie, popis. Nič. Nerobievam to často, ale táto kniha ma upútala a ja som to ponechala na svoj inštinkt a podvedomie, na ktoré dnes už dáva málokto. Všetko musí byť overené, prečítané a potvrdené faktom. Terzani by sa zasmial a povedal, že to vôbec nie je zlé. V knihe sa vyberiete spoločne s autorom na jeho dobrodružnú cestu naprieč východom. Terzani strávi rok bez lietania a má to pre východnú kultúru veľké opodstatnenie. Dostal od veštca radu, aby rok 1993 strávil bez lietania, inak sa mu stane osudným. Spočiatku tomu nechcel prikladať veľký dôraz, no rok 1993 sa bezprostredne blížil a on sa predsa len rozhodol stráviť rok bez lietania. Vo svojej knihe píše : " možno každý človek pociťuje z času na čas inštinktívnu, primitívnu potrebu stanoviť si limity, popasovať sa s ťažkosťami, aby neskôr pocítil, že si "zaslúžil" niečo vytúžené. " Tiziano kvôli práci novinára ale cestovať musí a tak využíva na prepravu lode, taxíky, autá a spoľahlivú prepravu - po vlastných nohách . Prechádza z krajiny do krajiny a jeho osobnou výzvou je nechať si vyveštiť budúcnosť v každej krajine, ktorú za posledný rok bez lietania navštívi. Spoznáva miestnych obyvateľov, ktorí sú ešte stále silnými mágmi, mysliteľmi, šamanmi a duchovnými radcami. Na mnohé udalosti, ktoré zažíva počas cesty prihliada s triezvym odstupom, ale väčšinu sám nedokáže pochopiť. Akú veľkú silu má naša myseľ ? Ako dokážeme privodiť druhému bolesť či radosť ? Prečo náš inštinkt a prvý dojem je väčšinou ten správny ? Je to skutočne všetko len náhoda osudu ?
Rok strávený s Tizianom v jeho jedinečnom diele " Povedal mi veštec " je miestami humorné a miestami dychvyrážajúce dielo, ktoré je originálne viac, než len svojim pekným obalom.
Ktorákoľvek z Absyntoviek je viac, než len kniha. Sú to skutočné výpovede, reportáže a denníky, ktoré vo vás zanechajú silné dojmy. Absyntovky ukrývajú niečo tak krásne a zároveň ťažké a smutné, že by ste ju niekedy mali chuť zatvoriť a nečítať, pretože nechcete poznať skutočnú a celú pravdu. Na druhej strane si uvedomíte, že to je to, čo čítať máte, to je to, čo otvára oči pred pravdou.
Pravda, ktorá je zatajovaná a odľahčovaná.
Pravdu, ktorú sa reportéri vo svojich dielach neboja vykričať do sveta.
spolupráca s vydavateľstvom Absynt.sk